reklama

Nákupom zahraničných výrobkov podporujete slovenských výrobcov

O tom, ako cielený nákup slovenských výrobkov poškodzuje slovenskú ekonomiku a prispieva k nižšej životnej úrovni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Podiel slovenských potravín v obchodoch vraj klesá. Len za posledných 6 rokov mal klesnúť z 50% na 39%. Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska je to “smrť v priamom prenose” a prezident Potravinárskej komory Slovenska zase žiada na riešenie tejto “katastrofickej” situácie ďalšie dotácie vlády (link). To, prečo je potrebné podporovať domácich výrobcov netreba vysvetľovať, to je predsa každému jasné - podpora domácich výrobcov zvyšuje zamestnanosť, životnú úroveň, a aj z legendárneho Svätého grálu vraj mohol piť len človek čistého srdca, a teda ten, kto si kupuje výlučne slovenské výrobky. Žiaľ, každá z týchto vecí je nielen mylná, ale dokonca presne opačná (až na ten Svätý grál, tým si nie som istý, ak si to niekto overil, môže napísať do diskusie).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lacný zahraničný tovar a vyššia životná úroveň

Textilný priemysel je dnes na Slovensku zastúpený oveľa menej ako tomu bolo v minulosti. Dôvodom je hlavne to, že spotrebitelia preferujú nákup textilu vyrobeného v zahraničí namiesto textilu vyrobeného na Slovensku. Kvôli tomu dnes slovenský textilný priemysel zamestnáva oveľa menej pracovníkov ako v minulosti. Medzinárodný obchod teda preukázateľne zvyšuje nezamestnanosť! Teda minimálne to je to, čo vidieť je, a teda jedna strana mince. To, čo vidno nie je, však je 1. nárast životnej úrovne a 2. vytváranie pracovných miest v iných odvetviach ekonomiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predstavme si (čísla sú len ilustratívne), že kedysi stálo bežné tričko 10 eur. Vďaka lacnejšej konkurencii z Číny si však dnes môže človek kúpiť tričko už za 3 eurá. Jeho životná úroveň tak stúpla - za rovnakú vynaloženú prácu má dnes tričko + 7 eur, za ktoré si môže kúpiť viac potravín, lístok do kina, knihy, alebo čokoľvek iné.

Žiadna nezamestnanosť, za import sa platí exportom

Ďalej, prakticky všetky katastrofické scenáre týkajúce sa zahraničného obchodu opomínajú jeden dôležitý fakt - z dlhodobého hľadiska sa import musí vždy rovnať exportu. Toto je dobre vidieť práve na krajinách s vlastnými menami, preto ako príklad uvediem ČR. Predstavme si, že (čísla sú len ilustratívne) ČR nakúpi od Číny tovar v hodnote 100 miliárd českých korún. Číňania však českými korunami v Číne platiť nemôžu, a preto ich môžu využiť len na jedinú vec - nákup výrobkov a služieb z, resp. v ČR. Ak teda kúpia obyvatelia ČR od obyvateľov Číny tovar za 100 miliárd KČ, môžu si byť istí, že skôr či neskôr obyvatelia Číny kúpia od ČR tovar a služby v rovnakej výške.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu vidíme, že k žiadnemu zničeniu pracovných miest nedošlo - len sa časť výroby, resp. služieb, preorientuje z domáceho trhu na export. Vzhľadom na vyššie uvedený príklad s tričkom za 3 eurá navyše nejde ani o hru s nulovým súčtom, ale vďaka intenzívnejšiemu medzinárodnému obchodu stúpla životná úroveň v ČR aj v Číne.

Pomocou ekonomike k Veľkej hospodárskej kríze

A čo by sa teda stalo, ak by v záujme “ochrany českého priemyslu” chcel niekto obmedziť import z Číny? Vzhľadom na to, že sa export musí z dlhodobého hľadiska rovnať importu, obmedzenie importu znamená z dlhodobého hľadiska zodpovedajúce zníženie exportu. Česi by tak pracovné miesta skôr stratili ako získali, no zaručene by im poklesla životná úroveň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koniec koncov, jedným z hlavných dôvodov toho, prečo Veľká hospodárska kríza trvala tak dlho, boli aj “colné vojny”. Každé clo totiž vždy v dôsledku obmedzenia importu (a následne exportu) poškodzuje obe strany, a preto je “odvetné clo” podobne absurdné, ako keby niekto strelil do nohy sebe aj mne, a ja by som ako “odvetu” strelil opäť do nohy sebe a jemu. “Colné vojny” tak rozširujú biedu univerzálne a bez výnimky (koniec koncov, ako aj “normálne” vojny).

“Epizoda číslo jedna byla totiž v roce 1930, když byl 17. června v USA schválen takzvaný Smoot-Hawley Tariff. Když tento druhý nejtvrdší celní sazebník (Fordney-McCumber byl asi ještě horší) schvalovali v americkém Kongresu, zuřila okolo Velká deprese. Důvodem pro jeho předložení byla snaha podpořit čistý export Spojených států omezením dovozů, a pomoci tak výkonu americké ekonomiky. Stal se ale pravý opak. Vlna recipročních opatření ze strany evropských států, ale i jiných zemí, dokázala ještě více podkopnout nohy pochroumané ekonomice. Světový obchod se propadl na úroveň, ze které se nevzpamatoval do osmdesátých let, kdy hodnota mezinárodního obchodu konečně dosáhla předkrizové úrovně. Tento celní sazebník, se spoustou dalších nesmyslných vládních programů, které byly zaměřené na výdaje skrze rozpočtové deficity a nesmyslné pálení přebytků různého zboží i potravin, platby za "nečinnost" zemědělcům, zavinil, že krize, místo řekněme jednoho roku, trvala téměř desetiletí. A i když mnoho těchto intervencionalistických opatření schvaloval ještě president Hoover, tak krize došla svého dna až v roce 1937 za úřadování ještě více levicového presidenta F. D. Roosevelta. Oba byli přesvědčeni o prospěšnosti takovýchto opatření a oba byli podporováni "svými" rádci.”(zdroj)

Sporiví Číňania a zmenárne

Niekomu by mohlo napadnúť - a čo ak Číňania nikdy tieto peniaze nepoužijú, ale zašijú ich do matracov, prípadne si ich vystavia vo vitrínach, spália ich, atď.? V takom prípade by obyvatelia ČR vyhrali jackpot - z Číny im prichádzajú reálne tovary a služby, no oni naspäť posielajú len potlačené kúsky papiera. V takom prípade by bol dopad na zamestanosť paradoxne ešte priaznivejší, keďže v českej ekonomike by sa (vďaka darčeku od Číňanov) nachádzalo viac zdrojov, o ktoré by súťažilo rovnaké množstvo nezamestnaných.

Ďalšou námietkou môže byť - a čo ak Číňania hneď utržené české peniaze vymenia naspäť za čínske peniaze? To však žiadnym spôsobom nemení vyššie uvedený princíp, len celý proces posunie o krok ďalej. Ak napríklad tieto peniaze Číňania vymenia s Kórejcami, Maďarmi alebo Američanmi, v alebo z ČR namiesto Číňanov nakúpia Kórejci, Maďari alebo Američania. České peniaze sa tak vždy nakoniec vrátia do českej ekonomiky (okrem príkladu s darčekom, čo je ešte lepší prípad).

Euro a obchodný deficit

Situácia sa samozrejme trochu komplikuje pri menách, ktoré zdieľajú viaceré krajiny, ako je napríklad euro (alebo v minulosti zlato). Ani to však žiadnym spôsobom nenarúša pôvodný princíp, len jeho fungovanie robí menej prehľadným. Ak si napríklad Slováci nakúpia z Číny tovar v hodnote 10 miliárd eur, Číňania nemusia nikdy z týchto peňazí minúť na Slovensku ani euro - môžu si nakúpiť tovar trebárs od Nemcov, Belgičanov alebo Španielov. Slovensko tak môže mať vo vzťahu s Čínou “obchodný deficit” aj navždy a všetko môže byť v dokonalom poriadku. Aj ja sám mám napríklad obrovský “obchodný deficit” s Tescom. Od Tesca stále len nakupujem a ešte som mu nikdy nič nepredal. Túto situáciu navyše nikdy neplánujem zmeniť (pokiaľ mi bude Tesco aj naďalej poskytovať služby, o ktoré mám záujem) a smerom do budúcnosti tak bude môj obchodný deficit s Tescom zrejme len ďalej narastať.

Ochrana národnej ekonomiky ad absurdum

Nezmyselnosť rečí o “chránení národnej ekonomiky”, resp. obchodnom deficite však skutočne uvidíme až vtedy, keď túto teóriu dotiahneme do jej jediného logického konca. Ak napríklad Slováci nemajú kupovať zahraničné výrobky, lebo im cudzinci kradnú prácu, nemali by aj obyvatelia Bratislavy prestať nakupovať výrobky od zvyšku Slovenska, aby im nekradli prácu? A nemali by rovnako aj obyvatelia Petržalky obmedziť svoje nákupy z iných mestských častí? Pre rovnaký dôvod by tiež každý človek v Petržalke mal nakupovať len od ľudí z vlastnej ulice, nech jeho ulica neprichádza o pracovné miesta. Každý obyvateľ by mal ďalej nakupovať len od ľudí z vlastného domu, z vlastného poschodia a neskôr by mal nakupovať len od ľudí vo vlastnom byte. Ani tu však nesmie skončiť, čo si snáď nechá manžel kradnúť svoje pracovné miesto od manželky?! Nie. Mal by si vyrábať všetko sám, mal by si pestovať na balkóne pšenicu na chlieb, mal by si vyrábať vlastné procesory do počítača a na ňom by samozrejme mal mať aj vlastný operačný systém.

Samozrejme, že také niečo je nemožné, veď ako môžeme vidieť vo videu nižšie, nikto na svete nedokáže (a ani nikdy nedokázal) vyrobiť ani len ceruzku. Takáto izolácia by teda viedla len k masívnej chudobe, v dôsledku ktorej by drvivá väčšina populácie zomrela a väčšina zvyšku by sa mala podstatne horšie ako dnešné spodné 1% populácie. Niekto môže povedať, že tento príklad je nerealisticky absurdný. Absurdná však je v skutočnosti izolácia - prečo by izolácia na úrovni bytu mala viesť k nižšej prosperite, ale izolácia na úrovni krajiny nejakým záhadným spôsobom nie? Kde je tá magická hranica, keď už strieľanie človeku do vlastnej nohy prestane škodiť a začne mu pomáhať?

___________________________

Často kladené otázky

Nepovedie takýto prístup k pretekom na dno ohľadom znižovania miezd? Nie, vysoké mzdy nie sú problémom, problémom sú vysoké dane a regulácie: 

V současné době však mzdy nejsou nejdůležitějším faktorem, který brání vytváření pracovních míst. Pokud se podíváme například na ekonomiku Bosny, jedná se o zemi, kde mzdy jsou jedny z nejnižších v Evropě, přesto je však v zemi až 40 % nezaměstnaných (do statistik nejsou započítáni lidé, již sice pracují, avšak mzdu nedostali i několik měsíců). Čtěte více: Bosna, země promarněných příležitostí

Ve Švýcarsku, Lucembursku, Lichtenštejnsku je však mzdová úroveň jedna z nejvyšších na světě. Jak poznamenal v článku Martin Pánek, Lichtenštejnsko díky své liberalizované ekonomice vytváří dvakrát více pracovních míst, než mohou uspokojit zdejší trvalí obyvatelé.(zdroj)

V niektorých krajinách, ako je napríklad Švajčiarsko, ekonomický nacionalizmus funguje a tieto krajiny sú vďaka tomu bohaté, nie je to dôvod, aby aj Slováci nakupovali “národne”? V niektorých krajinách ľudia vyvolávajú dážď a následne tam prší. Nemáme s tým začať aj my? Ak to ešte nie je jasné z textu článku, Švajčiarsko nie je bohaté vďaka ekonomickému nacionalizmu, ale napriek nemu. 

Dôvod, prečo je Švajčiarsko o toľko bohatšie je ten, že bolo a stále je výrazne slobodnejšie ako Slovensko. Sloboda prináša prosperitu.

http://www.heritage.org/index/country/switzerland

http://www.heritage.org/index/country/slovakia

Nechránime lokálnym nakupovaním životné prostredie? To veľmi ťažko, keď je zahraničný výrobok (vzhľadom na požadovanú kvalitu) lacnejší ako slovenský, naznačuje to, že na jeho výrobu bolo spotrebovaných menej vzácnych zdrojov. Lokálne nakupovanie tak vedie k tomu, že na naplnenie rovnakých potrieb je potrebných viac vzácnych zdrojov.

Nemali by sme dovážať len veci, ktoré nevieme vyrobiť, ako napríklad tropické ovocie?Tomuto argumentu som nikdy nechápal. Nejde totiž len o štandardne spomínané tropické ovocie, rôznymi chemickými procesmi je možné vyrobiť prakticky čokoľvek,trebárs aj nerasty nenachádzajúce sa na Slovensku, akurát, že v mnohých prípadoch by tie látky boli aj o niekoľko rádov drahšie ako zahraničná alternatíva. Keďže teda vieme vyrobiť prakticky čokoľvek, ide vždy len o to, koľko je na danú vec človek ochotný vynaložiť zdrojov. To, že sa viac budem snažiť, aby som dosiahol rovnaký cieľ, však nepomôže žiadnemu “vyššiemu dobru”, ale len vreckám neproduktívnych výrobcov, ktorých tak dotujem z produktov svojej vlastnej práce.

Keď to takto pôjde ďalej, nebude zničené poľnohospodárstvo, prípadne _ _ _ _ _ _ _ (doplň obľúbené odvetvie ekonomiky)? Je to dosť možné, o tom je dynamickosť vývoja sveta - niektoré činnosti už proste nie je užitočné vykonávať istým spôsobom, preto sa vykonávajú iným spôsobom, prípadne vôbec. To žiaľ často sprevádza aj strata pracovných miest. Táto strata je však zvyčajne len dočasná a trh sa jej prispôsobí tým lepšie, čím menej zasahuje štát do ekonomiky. A akokoľvek sa to môže zdať “kruté”, alternatíva voči tomuto neexistuje - s takýmto prístupom by sa ľudia ani nikdy nedostali z jaskýň, lebo by sa (dočasne) stali nezamestnanými strážcovia ohňa v jaskyni. A po príklady nemusíme ísť ani tak ďaleko, za posledných cca 200 rokov poklesol počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve z cca 95% na cca 3% (a ešte aj z toho sú polovica byrokrati, ktorí pracujú na získavaní alebo odovzdávaní dotácií). A nevyzerá to tak, že by celá populácia bola nezamestnaná a chudobná, práve naopak - dnes si ľudia užívajú takú životnú úroveň, o akej sa našim predkom ani nesnívalo (viac o tom na tomto mieste)

Ok, pokrok nemôžeme zastaviť, ale nemala by vláda dotovať aspoň niektoré “kľúčové” odvetvia ekonomiky, aby prežili? Ak nejaké odvetvie “žije” len vďaka vládnej podpore, tak toto odvetvie logicky “zomrie”, akonáhle bude táto podpora odobratá. To je len veľmi ťažko sebestačnosť. A navyše, táto sebestačnosť je cieľom najmä pre rôzne katastrofické (a nereálne) scenáre, ako napríklad to, že zrazu by sa všetky krajiny sveta naraz dohodli, že na Slovensko už nebudú púšťať ďalšie potraviny. Ale v takom prípade by slovenské poľnohospodárstvo nemohlo fungovať tak či tak - poľnohospodárske stroje potrebujú ropu, ktorá na Slovensku nie je, potrebujú diely z materiálov, ktoré sa na Slovensku neťažia, atď. O tom, prečo je sebestačnosť nemožná vec by sa dalo napísať množstvo samostatných článkov, namiesto toho však odporúčam pozrieť vyššie uvedené video “Já, tužka”.

A čo chudobní, nezáleží ti na chudobných? Záleží, a práve preto zastávam čo najrýchlejšie a najúplnejšie zrušenie všetkých ciel a iných obchodných bariér. Na obmedzenie zahraničného obchodu totiž doplácajú najviac práve chudobní, ktorí si kupujú umelo drahšie potraviny, oblečenie a mnohé iné veci. Bohatý človek má menší problém s týmto drahším tovarom, prípadne vie ľahšie tieto obmedzenia obísť (napríklad môže ísť nakupovať do zahraničia, atď.). Je navyše namieste predpoklad, že clá a iné obchodné bariéry znižujú zamestnanosť, na čo opäť doplatia najmä tí chudobní.

To sa ani nedá vysvetliť, pochopíš to, keď budeš starší/zrelší/keď budeš mať deti/keď vylezieš na Lomnický štít/… Ak svoje myšlienky nevieš logicky vysvetliť, nemáš ich ani ako overiť, a teda dosť pravdepodobne sú mylné(ok, toto nie je otázka, ale je to veľmi častý a otravný “argument”).

Si idiot, Žid, reptilián, fašista, satanista, komunista…? Áno, som všetko toto a ešte oveľa viac. Takže keď som sa k tomu už priznal, nemusíte mi to pripomínať v článku a môžete sa sústrediť len na konštruktívnu kritiku.

Ako vôbec môže byť niekto až taký sprostý? Neviem, už som sa asi taký narodil. Ak ma chcete kontaktovať ohľadom psychologického výskumu tejto anomálie,kontaktné údaje nájdete na tomto mieste, ak vám je ľúto, že takýto som už od narodenia, rád vám dám svoje číslo účtu, na ktoré mi môžete zo súcitu posielať (čo najväčšiu) časť svojej výplaty.

Sú tieto otázky reálne, pýtali sa ťa ich vôbec ľudia? Všetky okrem tejto áno.

Je tento článok len sranda, alebo ho mám brať vážne? Nič na svete neber vážne a tento článok obzvlášť.

Je možné, že na základe diskusie do týchto otázok ešte nejaké otázky pridám. Nie je to ale zaručené, keďže updatovaním tohto článku nechcem stráviť celý život (aj keď…).

Obrázok blogu
(zdroj: ct.politicomments.com)
Filip Vačko

Filip Vačko

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Štandardný bloger, 1,-ks Zoznam autorových rubrík:  Ekonomika a ekonómia

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu