70 percent investícií v SR ide z eurofondov? To je teda škoda

Autor: Filip Vačko | 18.9.2012 o 20:17 | (upravené 18.9.2012 o 21:34) Karma článku: 17,05 | Prečítané:  4815x

V súvislosti s návštevou predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza si Róbert Fico nevedel vynachváliť eurofondy. Podľa neho tvoria až 70% investícií v SR a bez nich by bolo Slovensko v kríze.

Zaujímavý tiež môže byť spôsob, akým Róbert Fico prišiel k číslu 70%. To však nie je podstatou tohto článku, a preto môžeme zabudnúť na diletantské prešľapy jeho najbližších spolupracovníkov (Kažimírov graf), zobrať ho za slovo a počítať s výškou 70% realizovaných investícií z eurofondov. Róbert Fico je na toto číslo hrdý a zrejme by bol rád, keby sa to číslo podľa možností ešte ďalej zvyšovalo. Žiaduci je však presný opak - znížiť toto číslo na minimum.

Predseda Národnej rady Pavol Paška a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

Predseda Národnej rady Pavol Paška a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.


Eurofondy si platíme sami

Najväčším problémom spojeným s eurofondmi je predstava, že sú to akési „peniaze zadarmo", ktoré nám Európska únia posiela na to, aby sme si zveľadili krajinu. Toto však nemá nič spoločné s realitou - za každé euro, ktoré Slovensko dostalo z eurofondovzaplatilo EÚ až 90 centov. Do roku 2009 malo Slovensko voči EÚ dokonca neutrálnu bilanciu - všetky tie billboardy, ktoré oslavovali úžasné projekty za „európske" peniaze tak boli čistým klamstvom - všetko sme si to zaplatili sami. Dnes je však situácia trochu iná a dostať euro za 90 centov je predsa pre Slovensko výhodné, nie? Bolo by, nebyť nižšie uvedených vecí.

 

Plytvanie pri eurofondoch

Ak by malo byť k eurofondom priradené jediné slovo, mnoho ľudí by vybralo práve slovo plytvanie. Pri hľadaní slov „eurofondy plytvanie" Google nájde takmer pol milióna výsledkov. Eurofondy sa jednoducho stali symbolom plytvania, no napriek tomu ich ľudia majú radi - kvôli vyššie spomínanému mýtu peňazí zadarmo. Aké veľké však v skutočnosti môže byť plytvanie? Takéto niečo je prakticky nemožné vyčísliť, no na základe niektorých prípadov, ktoré sa dostávajú na povrch, môžeme očakávať, že plytvanie bude oveľa vyššie, ako je rozdiel medzi prijatými a odovzdanými prostriedkami medzi SR a EÚ.

 

Prípady plytvania

Ak by som chcel písať len o mediálne známych prípadoch plytvania v súvislosti s eurofondmi, zabralo by to množstvo takýchto článkov. Napriek tomu je možné, že mediálne známe prípady plytvania sú len špičkou ľadovca . Napíšem teda len o niektorých zaujímavých prípadoch:

- EÚ dala umelcovi 96 000 eur za jeho „dielo" - plechový sud naplnený sloním trusom

- Za eurofondy Maďarsko postavilo diaľničný tunel na rovine

- Za eurofondy sa v ČR postavila rozhľadňa s výhľadom na hnoj (zahanbiť sa nenechala ani SR)

- Za 10 000 eur ministerstvo práce usporadúva pochybné školenie (školenie podľa ministerstva „je v poriadku, ide z eurofondov")

- Dánsky podnikateľ dostal 100 000 eur na postavenie lyžiarskej zjazdovky na ostrove bez kopcov a snehu. Aby toho nebolo dosť, neskôr dostal ďalšiu dotáciu vo výške 33 000 eur na rozšírenie tejto zjazdovky.

- Nemci postavili za eurofondy prístrešok na bicykle za 150 000 eur

- Ministerstvo práce SR vytvorilo amatérsky klip o starnutí za 120 000 eur

- Pochybná firma na Liptove vytvárala projekty zamestnanosti, pričom okrem iného platila učiteľovi angličtiny 150 eur za hodinu a miesto asistenta obsadila pracovníkom, ktorý mal len osobitnú školu.

 

Keď eurofondy škodia

Napriek príkladom katastrofického plytvania je plytvanie ešte stále tou lepšou možnosťou ako využiť eurofondy. Slovensko zaplatilo peniaze EÚ, tá mu ich vrátila a cez hlúpe projekty tieto peniaze išli rovno do kanála. No niekedy je efekt týchto peňazí v sumáre negatívny a v tých prípadoch by bolo lepšie, keby EÚ žiadne peniaze neposlala. Takáto situácia môže nastať z viacerých dôvodov.

a) Deformácia podnikateľského prostredia - konkurencieschopnosť jednotlivých firiem už nezávisí od toho, ako daná firma dokáže uspokojovať potreby zákazníka, ale od toho, aké dotácie sa jej podarí vyjednať. Keď vedľa seba stoja dve identické firmy, no len jedna z nich dostala dotáciu, druhá oproti nej nemá šancu. Skrachuje a Brusel si môže pripísať do štatistiky ďalších nezamestnaných.

Eurofondy deformujú podnikateľské prostredie aj tým, že podnikatelia už nerozmýšľajú nad tým, ako by mohli znižovať náklady alebo zlepšovať svoje produkty, ale špekulujú nad tým, ako získať dotácie a vypracovávajú rôzne projekty pre úradníkov s pečiatkou, namiesto toho, aby pracovali pre svojich zákazníkov.

b) Za eurofondy sa financujú škodlivé projekty - za eurofondy sa niekedy financujú projekty, ktoré už samé o sebe škodia. Poškodzovať môžu napríklad aj životné prostredie. Len v tejto štúdii je vymenovaných 33 konkrétnych projektov za eurofondy, ktoré poškodili životné prostredie. 4 z nich sa uskutočnili na Slovensku.

c) Presmerovanie vzácnych zdrojov do menej produktívnych oblastí - Toto je jeden z kľúčových bodov tohto článku, a to je tiež dôvod, prečo je žiaduce financovanie prostredníctvom eurofondov znížiť na čo najnižšiu možnú úroveň. 

Ako sa uvádza v tomto článku, financovanie vedy a vzdelávania prostredníctvom EÚ môže priniesť paradoxne nižšiu mieru vedeckého pokroku a vzdelania. Dôvodom je tzv. „crowding out effect", teda vytláčanie produktívnejších investícií na úkor menej produktívnych. Dá sa to ilustrovať na jednoduchom príklade. Vedecký pracovník, ktorý by mohol pracovať na veciach, po ktorých je skutočný dopyt, trávi svoj čas vypracovávaním štúdií, ktoré nikto nečíta a nemajú žiadny význam. Jediný úžitok z takejto štúdie by mohol byť ten, keby sa ňou podložil roh kývajúcej sa skrine.

Vedec pracujúci na tejto nezmyselnej štúdii je teda vedec, ktorý chýba pri práci na zmysluplných veciach. Rovnica je teda jednoznačná - viac peňazí na nezmyselné vedecké a vzdelávacie projekty = menší výstup vo vede a vzdelávaní. Ak teda skutočne až 70% investícií na Slovensku je prerozdeľovaných takýmto pochybným spôsobom, máme tu vážny problém. Je potrebné znížiť toto číslo na čo najnižšiu možnú úroveň a umožniť, nech sa peniaze, ako aj iné zdroje, presunú do produktívnejších oblastí.

V súvislosti s týmto je zaujímavé tvrdenie, že práve tieto investície zabraňujú prepadu SR do recesie. Toto môže mať dve vysvetlenia - buď to je úplný blud, alebo to je pravda, no takto financovaný rast je len umelé číslo, ktoré hovorí len veľmi málo o stúpaní životnej úrovne ľudí. Paradoxne by tak životná úroveň ľudí bola vyššia, ak by sa rast znížil, no pozostával by z reálne dopytovaných vecí.

Eurofondy majú ešte viacero temných stránok, ktoré však presahujú možnosti tohto článku. Za všetky môžem spomenúť napríklad rozmach korupcie, obrovské množstvo peňazí vynaložených na vytváranie zadaní pre eurofondy (len do zlyhaných projektov išlo odhadom 600 miliónov eur, ktoré tak vyšli úplne nazmar). Podstatné však je to, že skutočný dopad eurofondov je značne odlišný od toho, ako ho vníma väčšina ľudí. Keď teda niekto hovorí, že eurofondy pomáhajú rozvoju Slovenska, jednoducho nepozná fakty.

 

Ohľadom eurofondov tiež odporúčam prečítať nasledovné články:
Eurofondy kazia trh (TREND)

Eurofondy - investícia do našej budúcnosti? (Róbert Chovanculiak)

Eurofondy - brzda sociálneho a ekonomického rozvoja Slovenska (Michal Kravčík, poradca bývalej premiérky Radičovej)

Do pozornosti tiež dávam svoj článok Ako vystúpiť z EÚ - Mýty o výhodách EÚ pre SR

------------

 

Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na Vybrali.SME na tomto mieste. Ďakujem

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?