1. Too big to rescue (priveľké na záchranu). Španielsko je priveľké na záchranu, zatiaľ čo záchranu Grécka si EÚ môže dovoliť. Aj v prípade, že by Grécko odmietalo šetriť, Európska únia si bez problémov môže dovoliť posielať do Grécka permanentne pomoc aj vo výške 10% gréckeho HDP – týchto 23 miliárd eur by tvorilo len 0,25% HDP eurozóny.
Samozrejme, z ekonomického hľadiska si Európska únia dotovanie Grécka jednoznačne môže dovoliť. Jediným problémom je politické hľadisko – voliči ostatných krajín sa oprávnene pýtajú, prečo oni musia šetriť, zatiaľ čo Gréci si aj naďalej môžu žiť nad pomery (teda nie že by ostatné krajiny skutočne šetrili).
Toto je však problém, ktorý sa Európskej únie netýka priamo, keďže EÚ má sama o sebe značne nedemokratický charakter (jedinou demokraticky volenou inštitúciou je Európsky parlament, ktorý však má len veľmi obmedzené právomoci). Nepriamo však demokratický deficit Európskej únie môže viesť k odmietaniu spoločnej meny, ako aj Európskej únie vo všeobecnosti – čoho dôsledkom sú rôzne iniciatívy, ktoré môžu neskôr viesť aj k vystúpeniu niektorých krajín z EÚ cestou referenda (najhorúcejším adeptom je Veľká Británia)
Aj keď si EÚ nemôže dovoliť priame dotovanie Španielska, ako je to v prípade Grécka, v prípade problémov určite príde s mnohými nápadmi, ako to robiť nepriamo, a tak problémy presunie ešte ďalej do budúcnosti. Príkladom môže byť aktuálne zvažované vytvorenie bankovej únie, eurobondy (ktoré majú byť už len otázkou času) a prípadne prevzatie kontroly nad jednotlivými štátmi. Euro je predsa potrebné zachrániť za každú cenu, ako povedal Trichet, ktorý bol ešte donedávna prezidentom ECB.
Ďalšou možnosťou je „podpora rastu“, samozrejme na dlh. Ako inak by však mohli vzniknúť projekty ako rozhľadňa s výhľadom na hnoj, alebo diaľničný tunel na rovine? Podľa bruselských prepočtov by zrejme takéto projekty mali sypať pracovné miesta jedna radosť. Bruselskí byrokrati majú nesmiernu fantáziu pri presúvaní problémov do budúcnosti, koniec koncov, ich najväčšími „dielami“ sú eurovaly, ktoré (konkrétne ESM) Richard Sulík charakterizuje ako „samovražda zo strachu pred smrťou“
2. Španieli nechcú ďalšie škrty - tento bod do veľkej miery súvisí s bodom 1. No Európska komisia má riešenie aj na tento problém – pokiaľ krajina nezvláda škrtanie, no je príliš veľká na to, aby bola potrestaná, tak je jej jednoducho udelená výnimka. Španielsko tak svoje záväzky na tento rok uvedené vo fiškálnej zmluve odmietlo už v deň podpísania, čím sa ukázalo, že fiškálna zmluva je len divadlo. Kvôli pretrvávajúcim problémom však Španielsku Európska komisia zrejme udelí ďalšiu výnimku – posunie mu povinnosť dostať deficit pod 3% HDP o rok neskôr. Zatiaľ čo napríklad Fico plánuje zvyšovať dane, Španieli budú môcť začať šetriť až v roku 2014 (ak im samozrejme nebude udelená ďalšia výnimka).
3.Španielsko má na rozdiel od Grécka reálnu ekonomiku – toto je najvýznamnejší rozdiel medzi Španielskom a Gréckom. Zatiaľ čo Grécko by potrebovalo reformy na úrovni, aké podstúpili postkomunistické krajiny, ekonomika Španielska má relatívne solídnu štruktúru – problémom Španielska je však realitná bublina, ktorú nafúkli umelo nízke úrokové sadzby, ktoré so sebou prinieslo euro.
Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na Vybrali.SME na tomto mieste. Ďakujem
