Africký expert – „Preboha, prosím zastavte pomoc!“

Autor: Filip Vačko | 2.12.2011 o 23:37 (upravené 2.12.2011 o 23:44) | Karma článku: 10.06 | Prečítané  52348-krát

Ekonomický expert z Kene James Shikwati (35) hovorí, že pomoc pre Afriku robí viac škody ako úžitku. Dychtivý zástanca globalizácie v rozhovore pre SPIEGEL hovoril o katastrofálnych účinkoch Západnej rozvojovej politiky v Afrike, skorumpovaných vládcoch a o sklone k zveličovaniu problému s AIDS.

 

Preklad článku  "For God's Sake, Please Stop the Aid!" uverejnený na stránke Spiegel.de

Spiegel: Pán Shikwati, samit G8 v Gleneagles je o posilnení rozvojovej pomoci pre Afriku...

 

Shikwati: ...preboha prosím, už to zastavte.

 

Spiegel: Zastaviť? Rozvinuté krajiny Západu chcú eliminovať hlad a chudobu.

 

Shikwati: Také zámery boli pre náš kontinent za posledných 40 rokov zničujúce. Ak rozvinuté národy skutočne chcú pomôcť Afričanom, mali by už konečne ukončiť túto príšernú pomoc. Krajiny, ktoré dostali najviac rozvojovej pomoci sú tiež tie, ktoré sú v najhoršom stave. Napriek miliardám, ktoré sa naliali do Afriky, kontinent zostáva chudobný.

 

Spiegel: Máte pre tento paradox nejaké vysvetlenie?

 

Shikwati: Za rozvojovú pomoc sa financuje obrovská byrokracia, povzbudzuje to ku korupcii a samoľúbosti, Afričania sú učení k žobraniu a k tomu, aby neboli nezávislí. Navyše rozvojová pomoc všade oslabuje miestne trhy a tlmí podnikateľského ducha, ktorého by sme tak zúfalo potrebovali. Napriek tomu, že to znie absurdne: rozvojová pomoc je jedným z dôvodov problémov Afriky. Ak by Západ zastavil tieto platby, bežní Afričania by si to ani nevšimli. Len úradníci by boli tvrdo zasiahnutí. Čo je dôvodom, prečo tvrdia, že by sa svet prestal otáčať bez tejto rozvojovej pomoci.

Spiegel: Dokonca aj v krajine ako je Keňa ľudia každoročne zomierajú od hladu. Niekto im musí pomôcť.

 

Shikwati: Ale musia to byť samotní Keňania, kto im pomôže. Keď je v oblasti Kene sucho, naši skorumpovaní politici inštinktívne volajú po väčšej pomoci. Toto volanie sa dostane k Svetovému Potravinovému Programu OSN - ktorý je masívnou agendou funkcionárov, ktorí sú v absurdnej situácii: na jednej strane sa zasvätili boju proti hladu, zatiaľ čo na druhej strane  čelia nezamestnanosti, ak je hlad skutočne eliminovaný. Je len prirodzené, že ochotne prijmú prosbu o viac pomoci. A nie je nezvyčajné, že požiadajú o trochu viac peňazí, ako skutočne Africká vláda žiadala. Potom posunú žiadosť do svojej centrály a zanedlho je pár tisíc ton kukurice zaslaných do Afriky.

 

Spiegel: ...kukurica, ktorá pochádza hlavne od štedro dotovaných amerických a európskych farmárov.

 

Shikwati:... a v určitom bode táto kukurica skončí v prístave Mombasa. Časť kukurice často mieri priamo do rúk bezcharakterných politikov, ktorí ju posunú svojmu vlastnému kmeňu, aby podporili svoju volebnú kampaň. Ďalšia časť dodávky končí na čiernom trhu, kde je kukurica tlačená na extrémne nízke ceny. Miestni farmári môžu hneď odložiť motyky; nikto nemôže konkurovať Svetovému Potravinovému Programu OSN. A pretože farmári podľahnú pri tom, ako čelia takémuto tlaku, Keňa nebude mať žiadne rezervy, z ktorých by mohla čerpať ak by tam budúci rok prišlo k hladomoru. Je to jednoduchý, ale smrtiaci cyklus.

 

Spiegel: Ak by Svetový Potravinový Program neurobil nič, tak by ľudia zomierali od hladu.

 

Shikwati: To si nemyslím. V takom prípade by boli Keňania pre zmenu donútení k rozvinutiu obchodných vzťahov s Ugandou a Tanzániou a kúpiť si jedlo tam. Tento druh obchodu je potrebný pre Afriku. Prinútilo by nás to zlepšiť našu vlastnú infraštruktúru, zatiaľ čo by sme spravili naše národné hranice - mimochodom nakreslené Európanmi - priechodnejšie. Tiež by nás to prinútilo prijať zákony podporujúce trhovú ekonomiku.

 

Spiegel: Takže Afrika by vlastne dokázala vyriešiť tieto problémy sama ?

 

Shikwati: Samozrejme. Hlad by nemal byť problém vo väčšine krajín južne od Sahary. Navyše sú tam obrovské prírodné zdroje: ropa, zlato, diamanty. Afrika je vždy vykresľovaná ako kontinent utrpenia, ale väčšina čísiel je ohromne zveličovaná. V rozvinutých krajinách prevláda mienka, že Afrika by padla bez rozvojovej pomoci. Ale verte mi, Afrika existovala už predtým, ako ste vy, Európania prišli. A nedarilo sa nám zase až tak zle.

 

Spiegel: Ale v tom čase neexistoval AIDS.

 

Shikwati: Ak by mal človek veriť hrôzostrašným štatistikám, tak by už dnes vlastne mali byť všetci Keňania mŕtvi. Ale teraz sa všade vykonávajú testy a ukazuje sa, že čísla boli hrozne prehnané. Nie sú to tri milióny Keňanov, ktorí by mali byť nakazení. Zrazu je to už len jeden milión. Malária je rovnako veľkým problémom, ale ľudia o tom hovoria len vzácne.

Spiegel: A prečo je to tak?

Shikwati:
AIDS je veľký biznis, možno najväčší biznis Afriky. Nie je tu nič iné, čo by dokázalo pritiahnuť toľko peňažnej pomoci, ako šokujúce čísla týkajúce sa AIDS. AIDS tu je politickou chorobou a mali by sme byť veľmi skeptickí.

 

Spiegel: Američania a Európania zmrazili skôr prisľúbené financie do Kene. Hovoria, že krajina je príliš skorumpovaná.

 

Shikwati: Avšak obávam sa, že peniaze budú zanedlho prevedené. Koniec koncov, niekde musia ísť. Nanešťastie, proti zničujúcej túžbe Európanov robiť dobro sa už nie je možné brániť rozumom. Nedáva to vôbec žiadny zmysel, že hneď, ako bola vláda v Keni zvolená - vodcovstvo, ktoré ukončilo diktatúru Daniela arap Mois - kohútiky boli zrazu otvorené a prúdy peňazí sa naliali do krajiny.

 

Spiegel: Taká pomoc je ale zvyčajne určená pre špecifický účel.

 

Shikwati: To nič nemení. Milióny dolárov určených pre boj proti AIDS sú stále schované na bankových účtoch banky Kene a neboli minuté. Naši politici boli zaplavení peniazmi a snažili sa vysať čo najviac, ako to bolo možné. Zosnulý tyran Stredoafrickej republiky Jean Bedel Bokassa to cynicky zhrnul takto: Francúzska vláda platí za všetko v tejto krajine. Požiadame Francúzov o peniaze. Dostaneme ich, a potom ich premrháme.

 

Spiegel: Na Západe je veľa súcitných občanov, ktorí chcú pomôcť Afrike. Každý rok darujú peniaze a zabalia ich staré šaty do vriec...

 

Shikwati: ... a zaplavia naše trhy s týmito vecami. Môžeme si kúpiť darované šaty lacno na takzvaných Mitumba trhoch. Sú tu niektorí Nemci, ktorí minú pár dolárov na použité Bayern Mníchov alebo Werder Bremen tričká, teda inak povedané, šaty, ktoré poslali nemecké deti do Afriky z dobrého dôvodu. Keď kúpia tieto tričká, vydražia ich na eBay a pošlú ich naspäť do Nemecka - za trojnásobnú cenu. To je šialenstvo...

 

Spiegel: ...a dúfajme výnimka.

 

Shikwati: Prečo dostávame tieto kopce šiat? Nikto tu nemrzne. Namiesto toho naši krajčíri strácajú živobytie. Sú v rovnakej situácii ako naši farmári. Nikto vo svete nízkych miezd v Afrike nemôže byť dostatočne efektívny na to, aby stačil dotovaným výrobkom. V roku 1997 bolo v textilnom priemysle Nigérie zamestnaných 137 000 pracovníkov. V roku 2003 toto číslo spadlo na 57 000. Výsledky sú rovnaké vo všetkých oblastiach, kde sa stretáva zdrvujúca snaha pomôcť  s krehkými africkými trhmi.

 

Spiegel: Po druhej svetovej vojne sa Nemecko dokázalo postaviť na vlastné nohy vďaka tomu, že Američania naliali do našej krajiny peniaze cez Maršalov plán. Nemohlo by byť toto hodnotené ako úspešná rozvojová pomoc?

 

Shikwati: V prípade Nemecka bola opravená infraštruktúra, ktorá bola zničená. Napriek ekonomickej kríze vo Weimarskej republike bolo Nemecko pred vojnou vysoko rozvinutou krajinou. Škody, ktoré v Thajsku spôsobili tsunami tiež môžu byť opravené s trochou peňazí a pomocou na opravu. Ale Afrika musí spraviť sama svoje prvé kroky k modernosti. Musí prísť k zmene v mentalite. Musíme prestať vnímať samých seba ako žobrákov. V týchto dňoch sa Afričania sami považujú za obete. Na druhej strane, nikto si skutočne nedokáže predstaviť Afričana ako biznismena. Pre to, aby sme zmenili súčasnú situáciu, pomohlo by, keby sa stiahnu organizácie, ktoré nám poskytujú pomoc.

Spiegel: Ak by to spravili, hneď by sa stratilo veľa pracovných miest...

 

Shikwati: ...pracovných miest, ktoré boli v prvom rade vytvorené umelo a deformujú realitu. Pracovné miesta spojené so zahraničnou pomocou sú samozrejme dosť populárne a môžu byť veľmi vyberaví pri hľadaní najlepších ľudí. Keď organizácia pre zahraničnú pomoc hľadá šoféra, desiatky sa uchádzajú o prácu. A pretože je neakceptovateľné, aby šofér pracovníka zahraničnej pomoci hovoril vlastným kmeňovým jazykom, je potrebný žiadateľ, ktorý rozpráva plynule po anglicky - a ktorý sa tiež vie dobre správať. Takže to skončí tak, že nejaký africký biochemik vozí po okolí pracovníka zahraničnej pomoci pri distribúcii európskeho jedla, ktoré oberá miestnych farmárov o ich pracovné miesta. To je jednoducho šialené!

 

Spiegel: Nemecká vláda sa pýši tým, že dôkladne monitoruje prijímateľov pomoci zo svojich fondov.

 

Shikwati: A aký je výsledok? Katastrofa. Nemecká vláda hodila peniaze priamo prezidentovi Rwandy Paulovi Kagame. Toto je muž, ktorý má na svedomí milióny ľudí - ľudí, ktorých zabila jeho armáda v susednej krajine Kongo.

 

Spiegel: Čo majú Nemci spraviť?

Shikwati: Ak skutočne chcú bojovať s chudobou, mali by úplne zastaviť rozvojovú pomoc a dať Afrike možnosť zabezpečiť si vlastné prežitie. V súčasnosti je Afrika ako dieťa, ktoré hneď plače za opatrovateľkou, keď sa niečo stane. Afrika by mala stáť na vlastných nohách.

 

 

"Zahraničná pomoc je presun peňazí od chudobných ľudí bohatých krajín k bohatým ľuďom chudobných krajín."

 

Ak sa Vám článok páčil, prosím podporte ho na Vybrali.SME TU. Ďakujem

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pošta považuje osadu v Moldave za nebezpečné miesto. Spor vyriešil počítač

Z bezpečnostných dôvodov poštári obchádzajú viac ako 130 adries.

AUTO

Auto ako investícia? Tieto sa oplatia kúpiť

Na cene budú rásť raritné kúsky, ale aj staré škodovky.

ŠPORT

Slovan porazil aj Soči. Hviezdou zápasu brankár Brust

Hlavným strojcom úspechu bol kanadský brankár, ktorý predviedol 38 zákrokov.


Už ste čítali?