Amerika – zabudnutá krajina

Autor: Filip Vačko | 28.10.2011 o 23:38 | (upravené 31.10.2011 o 1:24) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2825x

V tento deň roku 1886 bola v prístave New Yorku odhalená socha slobody.   Pravdepodobne viete, že Socha nebola postavená v Amerike. Bola postavená za peniaze, ktoré boli dobrovoľne vyzbierané od francúzskeho ľudu – a potom vztýčená v prístave New Yorku za dobrovoľne vyzbierané peniaze od ľudí Spojených Štátov.   Cudzinci boli vďační za slobodu Ameriky, pretože už samotná existencia takej krajiny ako naša znamenala, že jedného dňa môžu mať rovnaký mier a slobodu vo svojich vlastných krajinách.


Socha slobody

 

Vtedy a teraz

 

Dnes, o 117 rokov neskôr, už taká Amerika neexistuje - napriek tomu, že politici milujú rozprávanie o „našich slobodách."

V roku 1886 vítala Amerika svet s otvorenou náručou. Amerika sa nebála nikoho a nikto sa nebál Ameriky. Dnes Američania žijú v stave obliehania.

Myšlienka invázie na Filipíny, bombardovania Sudánu, intervencie v Nikarague, zvrhnutie vlády v Dominikánskej republike, alebo začatie vojny s Irakom (1) by pripadala smiešna Americkým ľuďom v roku 1886. Ako povedal John Quincy Adams, Amerika nechodila do zahraničia v hľadaní príšer, ktoré by zničili. Dnes má Amerika jednotky vo viac ako sto zahraničných krajinách (2).

V roku 2003 bola maximálna miera dane z príjmu fyzických osôb 35% + 15 % za daň Sociálneho poistenia. 
V roku 1886 bola maximálna miera dane z príjmu akéhokoľvek druhu 0%. (3)

V roku 1886 všetky úrovne vlády spotrebovávali menej ako 7% národného produktu.
V roku 2003 berú dane zhruba polovicu národného produktu.

V roku 1886 bol federálny dlh 1,4 $ na osobu (upravené o infláciu, vyjadrené v cenách roku 2002). V roku 2002 bola úroveň federálneho dlhu 21,564 $ na osobu.

V roku 1886 neexistovala žiadna Komisia pre Cenné Papiere a Burzu, žiaden Úrad pre reguláciu potravín a liečiv, žiadna Medzištátna Obchodná Komisia, žiadna Federálna Obchodná Komisia, žiadne federálne regulačné agentúry žiadneho druhu. V roku 2003 bola každá predstaviteľná vec v Amerike regulovaná nejakým spôsobom nejakou úrovňou vlády.

V roku 1886 v Amerike neexistovala žiadna centrálna banka (FED). Vláda Spojených Štátov jednoducho razila mince zo zlata a striebra prineseného do štátnej pokladnice. Všetky papierové peniaze boli vydávané súkromnými bankami, ktoré na požiadanie zamieňali peniaze za zlato alebo striebro. Aj keď sa občasne vyskytli zlyhania bánk, malé paniky alebo pády, nebolo to nič v porovnaní s gigantickým zlyhaním bankového systému a Veľkou hospodárskou krízou, ktorá nastala po založení centrálej banky v roku 1913. (4)

V roku 1886 neexistovali žiadne zločiny voči štátu - žiaden zákaz drog, žiadne prohibície akéhokoľvek druhu. Ľudia žili svoje vlastné životy a ak sa vám nepáčil spôsob, akým niekto žil, jednoducho ste sa s ním nezdružovali. Nebežali ste za zákonodarcami, aby prijali nejaký zákon, ktorý by zmenil jeho správanie. Jednoducho ste sa s ním nestýkali. V roku 2003 neexistuje zákon regulujúci správanie, ktorý by bol taký absurdný, že by ho niekto nepredložil v kongrese, alebo inom zákonodarnom orgáne. 
V Amerike roku 1886, jednotlivec stál nad štátom. V roku 2003 je prvý „naliehavý štátny záujem".

V roku 1886, Amerika bola krajinou slobody, čím je Amerika v roku 2003 ?

 

Krajina slobody

 

V roku 1886 si každý, kto žil v Amerike mohol byť istý, že:

- Nikto by od neho nepýtal žiadne doklady

-Nikto by naňho nepripevnil žiadne číslo (5)

-Nikto by od neho nevymáhal časť jeho príjmu, ako cenu za získanie práce

-Nikto z polície by nikdy nevtrhol do jeho domu bez varovania a súdneho príkazu; domov človeka bol skutočne jeho hradom.

Už nie jedinečná

 

Dnes politici hovoria o našej voľnosti, našich slobodách, našom jedinečnom dedičstve - ako keby to všetko ešte v nejakom významnom spôsobe existovalo.

V skutočnosti dnes nie je nič jedinečné na Amerike (6). Áno, je to lepšia krajina ako iné v niektorých veciach. Ale vcelku, Amerika je len málo odlišná od krajín Európy a Ázie - kde každý verejný problém musí byť vybavený zákonodarcami a uvalený na každého pod hrozbou použitia sily.

Dnes sa môže akákoľvek skupina ľudí zobrať a hlasovať za to, aby zobrali peniaze od ľudí, ktorí ich zarobili, hlasovať za reguláciu životov iných ľudí, hlasovať za to, aby mohli povedať iným ľuďom, ako majú žiť. Už dávno sme roztrhali Ústavu a každý jeden článok Listiny práv.

Milujem Sochu slobody, stojac so svojou fakľou držanou vysoko - „sloboda osvecujúca svet". Samotný pohľad na to je dojímavý zážitok.

Ale bolo to znesvätené politikmi, ktorí prázdno spomínajú jej meno.

A čo máme v Amerike dnes je tak ďaleko od toho, čo existovalo v roku 1886, že by naozaj mali vymeniť Sochu slobody za niečo, čo je oveľa vhodnejšie - napríklad vojaci držiaci útočné pušky. Nazvite to Socha svetového policajta, Socha supermocnosti, Socha národného záujmu, alebo Socha všemocného štátu.

Ale neskúšajte to nazývať Slobodou. To nie je to, čo máme dnes.

 

Obnovenie Ameriky

 

Dnešný deň nebude slávený, pretože to, čo znamená už neexistuje. Je to zabudnutý deň, tak isto, ako pravá Amerika vyzerá byť zabudnutou krajinou.

Ale nie je skutočne zabudnutá. Veľa z nás vie, čím raz bola a čím by mohla byť znova.
A preto sa odmietame vzdať.

Chceme priniesť slobodu 19. storočia a spojiť ju s technológiou 21. storočia.

Potom môžeme znova oslavovať tento deň a táto krajina bude tým, čím by mala byť.

A znova raz tá socha Dámy Slobody poskytne svetlo, nádej a inšpiráciu celému svetu.


-----------------------------------

Článok bol preložený z originálu - A Forgotten Day & a Forgotten Country http://harrybrowne.org/articles/StatueOfLiberty2.htm



Do pozornosti dávam veľmi zaujímavé video so slovenskými titulkami kandidáta na prezidenta USA Rona Paula, ktorý akoby z oka vypadol politikom z tých čias, ktorí si cenili slobodu. Rovnako ide o kongresmana, ktorý patrí medzi vôbec názorovo najkonzistnejších v histórii USA .

E pluribus unum

--------------------------------
(1)Od skončenia 2. svetovej vojny do roku 2004 USA vojensky zasahovali v 27 konfliktoch.
(Zdroj: Iness, rešerš knihy Demokracia - boh, ktorý zlyhal, s.14 http://www.iness.sk/themes/Milo/texty/Hoppe_demokracia.pdf )

(2) USA majú viac ako 900 základní vo viac ako 130 krajinách sveta, zahrňujúc krajiny ako Južná Kórea (od 50. rokov minulého storočia) Nemecko a Japonsko (obe od 2. svetovej vojny)

(Zdroj: PolitiFact.com - http://www.politifact.com/truth-o-meter/statements/2011/sep/14/ron-paul/ron-paul-says-us-has-military-personnel-130-nation/ )

(3) Pre ľudí v dnešnej dobe sa to môže zdať neuveriteľné, ale USA v roku 1886 skutočne nemali žiadnu centrálnu daň z príjmu, ani žiadnu obdobu DPH - tú však na centrálnej úrovni nemajú dodnes, výšku tzv. sales tax si určujú samotné štáty, pričom niektoré štáty nemajú žiadnu sales tax.
Hlavným zdrojom príjmov federálnej vlády tak boli clá a spotrebné dane (tabak a alkohol) nízkych sadzieb.

Dnešné ponímanie dane z príjmu v SR vo výške 19% ako nízkej je rovnako pochybné vo svetle skutočností, že len o 100 rokov skôr na našom území (vtedajšie Rakúsko-Uhorsko) bola progresívna daň z príjmu vo výške 0-5%, kde 5% platili len výnimočne bohatí ľudia, ktorých príjmy boli mimo štandardnej tabuľky, ako môžeme vidieť tu - http://a2.sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc3/19974_1354000292702_1312275293_991388_388164_n.jpg

(4)Napriek tomu, že ako hlavné ciele založenia centrálnych bánk boli uvádzané zabezpečenie stability finančného a bankového systému a zabezpečenie stability meny, nárast kríz na gigantické rozmery po založení centrálnej banky USA (FED) v tomto prípade nebol náhodný, vznik centrálnych bánk viedol takmer vždy v histórii práve k prehĺbeniu nasledovných kríz a k strate hodnoty peňazí. K tejto téme odporúčam prečítať výňatok z knihy Murrayho Rothbarda - Mystery of Banking, ktorého strany 109 - 115 sú preložené do češtiny tu - http://nb.vse.cz/~svobodam/Archiv_textu/Svobodne_bankovnictvi/Rothbard_pocatky.htm

Dolár od vzniku centrálnej banky v roku 1913 stratil zhruba 96 % svojej hodnoty, treba tiež podotknúť, že toto číslo je počítané podľa oficiálnych vládnych štatistík merania inflácie, je predpoklad, že skutočná strata hodnoty môže byť ešte vyššia.
Zdroj: http://www.coinnews.net/tools/cpi-inflation-calculator/

(5)V tomto prípade je myslené číslo sociálnej poistky, ktoré je pridelené občanom a rezidentom USA, rovnako ako dočasným rezidentom resp. pracujúcim.

(6)USA sú v súčasnosti podľa rebríčku Index Heritage deviatou najslobodnejšou krajinou na svete, za krajinami, ako je Dánsko alebo Kanada. USA už podľa hodnotenia nepatria medzi slobodné krajiny, ale medzi „prevažne slobodné“. Je dobré pripomenúť, že USA v roku 1886 boli napriek tomuto ešte oveľa slobodnejšie, ako dnešné najslobodnejšie krajiny na svete Hong Kong a Singapur, ktoré sa na nezmenených miestach v tomto rebríčku umiestňujú už od jeho založenia v roku 1995. http://www.heritage.org/index/ranking


V prípade, že viete dobre po anglicky a zaujímate sa o tematiku daní z historického, ale aj filozofického hľadiska, o tom, prečo by bola kedysi pre Američanov daň z príjmu nepredstaviteľná a veľa rôznych iných zaujímavých historických a iných zaujímavosti (napr. prečo sú zdaňovaní bohatí - Why do you rob banks? Because that's where the money is. Why do you tax rich? That's where the money is) veľmi odporúčam vypočuť si tento 50 minútový záznam s názvom "The History of Taxation" , kde vystupuje Charles Adams na semináre History of Liberty v roku 2001. (záznam je možné stiahnuť vo formáte mp3) http://mises.org/media/985/The-History-of-Taxation

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?